JE STRAŠNÉ ODPADNÚŤ OD BOHA(1)

Tomu dobré je, kto dobré koná, ešte lepšie však tomu, kto na dobré pamätá.

     Chápem tvoje trápenie. Ako staršia sestra si mu po smrti vašej matky matku nahradila. Ťažký si mala život pokiaľ chodil do školy. Kvôli nemu si premeškala čas na výdaj, dokonca si sa rozhodla, že sa nevydáš. Ochudobnila si svoj život, aby si obohatila ten jeho. Vtedy ťa miloval a počúval. Avšak za posledné dva roky sa veľmi zmenil. Najprv sa prejavil ako bezbožník, keď sa začal vysmievať z tvojich ikon, modlitieb a zbožnosti. Potom, dozvedel by som sa to aj keby si mi to nepovedala, začal žiť zvrhlý život. Je to neodvratný následok neverenia! Je hnevlivý, temný, lenivý a drzí. Žiada od teba veci, ktoré mu nemôžeš dať. Keď sa mu v niečom snažíš poradiť stáva sa nepríčetným. Je pripravený ťa zabiť! Nemá nič spoločné s predchádzajúcim človekom, akoby do neho vstúpil démon.

     Úbohá sestra! Naozaj doňho vstúpil démon. Je to svojho druhu nerozumnosť, ktorá nevyhnutne postihuje odpadnuvších od Boha. Lebo človek odpadnuvší od Boha sa nemôže neocitnúť v hustej tme. Nie je možné zrieknuť sa Boha a pritom nešalieť.

     Porozprávam ti o tom, ako jedna matka zachránila svojho syna, ktorý sa podobal tvojmu bratovi. Raz, keď vyčerpala všetky materinské rady, zmĺkla. Synovi už viac nepovedala ani slovo. Začala sa modliť a prosiť Boha, aby na jej syna zoslal nejakú chorobu. Povieš: krutá matka! No vypočuj ma dokonca. Tá matka mi to všetko sama vyrozprávala.

     Pochopila som, povedala mi, že nikto pod nebom ho nedokáže zachrániť, len Boh, a to cez nejaké utrpenie. Preto som sa modlila za to, aby na syna zoslal skúšku. Dlho som sa modlila. A naozaj, syn ochorel. V posteli preležal tri mesiace, chodila som za nim a pred jeho očami som sa modlila k Bohu. Myslel si, že sa modlím za jeho telesné zdravie, no ja som sa modlila za uzdravenie jeho duše. Videl moju starostlivosť, lásku, modlitbu a jeho srdce zmäklo. Raz, keď lekári nevedeli čo robiť a z neho už ostal iba tieň, zaplakal a zašeptal: „Milá mama, popros Boha, aby som nezomrel!“. Odpovedala som mu: „Synku, sľúb, že vždy budeš pamätať na Boha a ďakovať Mu, že svoj život napravíš“. „Áno mama, áno. Áno!“, zašepkal v agónii. Akosi som cítila, vedela som, že nezomrie. A sláva Bohu, napravil sa. Dnes je zdravý aj telom aj dušou. Mäkký je ako vosk, zbožný ako anjel. Poslušný a starostlivý ako slnko.

     Aj ty sestra, nechaj si svoje rady. Zmĺkni a nedráždi ho. Teraz je v horúčke. Začni sa zaňho modliť a hovor: „Najdobrotivejší Pane, tajomné a nespočetné sú Tvoje cesty. Ako uznáš, uzdrav dušu môjho brata, či ťažkou chorobou alebo utrpením. Prosím ťa“.

     Vyber si ešte jeden deň v týždni a posti sa za neho. Rozdávaj zaňho almužnu. Pán, keď uzná, že nastal čas, na základe svojej vôle mu daruje dobrotu duše. A vráti ho do tvojich rúk uzdraveného a rozumného, tajomným spôsobom vleje do tvojho srdca evanjeliové slová: Hľa, „tvoj brat bol mŕtvy a ožil“(2). Sestra, tvoja láska a obetavosť sú naozaj veľké a neostanú neodmenené.

     Pokoj a Božia pomoc nech sú s tebou.

(1) Год души, Православный календар с чтением на каждый день 2016, Издательство КАМНО, Кишинев 2015, s. 184-185. (Z listov svätého Nikolaja Srbského)
(2) Lk 15, 32.